Zobrazujú sa príspevky s označením Hlavná ulica. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Hlavná ulica. Zobraziť všetky príspevky

piatok 4. októbra 2013

Bozky pred kasárňami



Nie je nič nezvyčajné, keď sa čerstvo zosobášené páry nechávajú zvečniť na Hlavnej ulici v starom meste Košíc. V soboty si nevesty vykračujú v bielych šatách po kamennej dlažbe Hlavnej ulice, pred romantickou kulisou spievajúcej fontány, popri Dóme svätej Alžbety alebo sedia na schodoch Štátneho divadla. Sprievod fotografov spolu so ženíchmi sú im v pätách. Ženích ma obyčajne svoj veľký výstup najmä ako pomocník pri prekračovaní vodného kanála.




V novootvorenom kultúrnom centre Kasárne/Kulturpark vznikla počas babieho leta, neďaleko starého mesta, oáza pokoja. Počas posledných teplých dní tohto roku sa páriky a mládež prechádzajú po čerstvo položenom trávnatom koberci. Areál plný zelene ponúka nové možnosti vychádzok nielen pre majiteľov psov. Aj čerstvo zosobášené páry objavili šarm bývalého vojenského areálu. Pred sklenenou fasádou budúcej kaviarne sa pravé zosobášení bozkávajú v spŕške bleskov a pod lipami a gaštanmi tancujú na drevenom pódiu svoj prvý valčík.

Počas roka Európskeho hlavného mesta kultúry vznikli v Košiciach nové kulisy. Zdá sa, že Košičania sa už s novým kultúrnym centrom pomaly zblížili a svadobné páry si môžu aj tu, ďaleko od ruchu centra, byť isté, že budú mat dosť divákov.


Teilen

sobota 10. augusta 2013

Letné blues



Pri pretrvávajúcich teplotách nad 35 stupňov sa tu začala prejavovať zvláštna letargia. Po otázke „Ako sa máš?“ nasleduje dlhý pohľad do prázdna, tiché, nezrozumiteľné mrmlanie, sprevádzané hlbokým povzdychom. „Ako sa mám mať, v tej horúčave?!“

Poznám ten pohľad, tú letargiu, nezáväznú konverzáciu o počasí, ktorá zrejme prebieha všade rovnako medzi dvoma ľuďmi na tejto zemeguli. V Hamburgu, kde obyčajne bývam, vedieme podobné rozhovory, len s miernym časovým posunom, a síce od októbra do začiatku júla, kedy si všetci posťažujeme na chlad, dážď, sivé dni, ľadový vietor a jednoducho na to, že leto sa nie a nie dostaviť.

Zato v Košiciach sa každý sťažuje na horúčavu, ktorá nie a nie skončiť. Tu sa hrá zábavná hra mačky s myšou.Obyvatelia mesta sa skrývajú v klimatizovaných kaviarňach a nákupných centrách, zaliezajú do zatemnených kancelárií. Až večer sa odvážia vyliezť zo svojich dier. Po večeroch sa pešia zóna mení na rušné korzo.



A čo zaberá na chronické letné blues? – Chladné osvieženie vo vodnej nádrži Bukovec určite pomôže…



Teilen

sobota 4. mája 2013

Neznámy na mojom poschodí

Sedíme na prvom poschodí vo "Výmenníku Važecká". Je to bývalý výmenník tepla v mestskej časti Nad jazerom. Z prízemia k nám doznievajú volania a krik detí, posúvajú sa stoly a stoličky. V kultúrnom stredisku práve prebiehajú posledné prípravy na dnešný večer výmeny myšlienok a nápadov. O niekoľko minút sa očakávajú návrhy obyvateľov k budúcemu programu strediska.

Niekoľko návštevníkov ale medzitým už objavuje terasu na streche futuristicky pôsobiacej betónovej stavby. Je týždeň otvorenia troch nových kultúrnych stredísk a tak je to veľmi zvláštny a vzácny týždeň pre pani Blanku Berkyovú, vedúcu projektu "SPOTs", ktorá program riadi už štvrtý rok.
 
Čo sa skrýva za zvláštne znejúcim názvom "SPOTs"? Už pred mojím príchodom do Košíc som bola niekoľkokrát upozornená na tento projekt. Je to ukážkový projekt "Hlavného mesta kultúry". Má prinavrátiť do panelákov kultúru, má kultúrne oživiť sídliská, alebo ináč povedané – ma oživiť sídliská prostredníctvom kultúrnych a sociálnych uzlov – tzv. „spots“ – kedže obrovské betónové sidliska, ktoré obkolesujú mestské centrum, ležia často veľmi ďaleko od pestrého kultúrného a spoločenského diania v starom meste.
Konečná zastávka v mestskej časti „Nad jazerom“
Od roku 2009 mesto Košice pod vedením pani Blanky Berkyovej prestavuje nepoužívané výmenníky tepla na sídliskách mesta a mení ich na multifunkčné kultúrne a mediálne strediská. Objekty pôvodne slúžili ako rozdeľovníky diaľkového kúrenia pre okolité paneláky. Prechodom na nové technológie pri diaľkovom vykurovaní a v zásobovaní teplou vodou, výmenníky stratili svoju pôvodnú funkciu a bolo možné prizerať sa, ako sa rozpadávajú a chátrajú.

Starý výmenník v mestskej časti „Nad jazerom“
Samotná rekonštrukcia výmenníkov, ktorá mení ich náter alebo aj formu, je malá a hlavne len viditeľná časť celého projektu. Menej na očiach sú ale trvalé zmeny, ktoré sa vďaka projektu odohrávajú medzi obyvateľmi. "Až potom, čo sme zorganizovali prvú výstavu miestneho obyvateľa sídliska, ktorý sa zaoberal drevorezbou, som si uvedomila, že jeho priami susedia vôbec nevedeli, kto František Jelonek je", spomína si manažérka "SPOTs".
 
Výstava Františka Jeloneka vo výmenníku „Obrody“, jún 2011
František Jelonek. Anonymné meno jednej ľudskej bytosti z bezmennej masy stoviek ľudí, ktorí tu v jeho paneláku žijú. Na štítku na dverách je meno Jelonek napísané už 20 rokov. Málokto ale pána s okuliarmi a prešedivenými vlasmi poznal osobne. Ale prišiel deň, keď svoju tajnú záľubu prvý krát predviedol verejnosti a to len niekoľko metrov od svojho bytu - vo výstavných priestoroch bývalého výmenníku tepla. Jeho susedia tam objavili nielen Jelonekové umelecké diela ale aj úplne nového, doposial neznámeho človeka. Pre mňa to bol kľúčový moment projektu" poznamenáva so spokojným úsmevom Blanka Berkyová.
„Pomyslela som si – funguje to!“

Príbeh Františka Jeloneka nie je príbehom ojedinelým. Susedia, ktorí sa často už celú večnosť denne delia o výťah, neprehovorili medzi sebou ešte ani slovo. Len v obytnej štvrti pána Jeloneka, mestskej časti Západ, bolo v 1960-tých rokoch postavených 15-tisíc bytových jednotiek. Boli v priemere koncipované pre stvorčlenné domácnosti. Dnes tu žije 41300 obyvateľov a to väčšinou v úplnej anonymite.

Pohľad zo strešnej terasy výmenníka „Wuppertálska“ na sídlisko KVP

Tým "SPOTs" chce na sídliskách práve spomínanú anonymitu minimalizovať a ich obyvateľom sprostredkovať pocit spolupatričnosti. V roku 2009 tým „SPOTs“ previedol medzi obyvateľmi na terase anketu, o možnostiach využitia starých výmenníkov tepla. Zaklopali aj na dvere pani Kláre Fazekasovej. Bývalá učiteľka býva polovicu svojho života v novom košickom meste, ktore vďake svojej polohe na upäti jedného kopca sa ľudovo tiež nazýva „terasa“. "Najnutnejšie potrebujeme miestnosť pre naše domové schôdze" - priznáva sa obyvateľka. Pokiaľ sa na panelákoch vymenia okná a budú izolované a na novo natreté, musia sa obyvatelia stretávať a o ich rekonštrukcii sa spoločne dohodnúť. Až potom zmyzne šedo-sivý betonovo-panelákový raster fasády pod novými pastelovými farbami. "Doposiaľ sme mali stretnutia na chodbe v prízemí paneláku. Teraz sa môžeme stretávať v bývalom výmenníku a to hneď tu za rohom."

Na začiatku projektu pred štyrmi rokmi si nikto z obyvateľov nemyslel, že SPOTs-projekt bude fungovať. Najviac pochybností mali občania ohľadom vysokých nákladov na prestavbu výmenníkov ako aj ohľadom vysokých nákladov na údržbu kultúrnych stredísk. Projektu dávali ročnú šancu na prežitie. "Samozrejme, že starí pochybovači prežili až dodnes a sťažujú sa na vysoké prevádzkové náklady alebo na hluk pri prenose futbalových zápasov" rozpráva Klára Fazekasová a pritom prevracia oči. Dôchodkyňa jednoznačne dáva najavo, že ona v žiadnom pripade k tým "sťažujúcim sa starým pochybovačom" nepatrí.

Výmenník „Obrody“ – prvý výmenník, z ktorého vzniklo kultúrne stredisko

"Viete, keď tu už tak dlho žijete, ste lenivý ísť večer do mesta. Preto som rada, že to máme teraz na kultúrne podujatia tak blízko" rozpráva Klára Fazekasová ďalej. Napojenie centra mesta autobusmi alebo električkou na sídliská je väčšinou ale dobre zabezpečené. Lenže takzvaná "vysoká kultúra" starého mesta, ktorá sa odohráva v Štátnom divadle alebo v Dome umenia, je od mnohých obyvateľov terasy "na míle vzdialená". Medzi pestrým, živým a perliacim životom Hlavnej ulice a sivo-sivou životnou realitou obyvateľov satelitných miest sa rozprestiera široká trhlina.

Obyvatelia sídlisk prinášajú do výmenníkov tepla gitarové workshops, športové súťaže, čítania z kníh, filmové a divadelné predstavenia. V aktuálnom programe nájdete aj ponuku trendových športov ako je tae-bo alebo jóga. Nuž a popravde povedané, tie sa v centre ponúkajú len zriedkakedy. Jeden z výmenníkov bol dokonca zmenený na skatepark. 

Výmenník „Ľudová“ v mestskej časti Západ slúži od aprila ako skatepark
Za zatvorenými dverami bytov sa skrývajú utajení umeleckí kováči, básnici, batikoví umelci alebo bylinkári - odborníci. Rôznorodé schopnosti a nadania obyvateľov tým spolupracovníkov „SPOTs“ vždy prekvapujú a udivujú. "Obyvatelia na druhej strane, spoznávajú umelcov a to i zahraničných, ktorých pozývame na sídliská“ hovorí manažerka projektu. „Tak sa navzájom od seba učíme. Je to dynamický proces."

Na košických sídliskách sa už pred projektom "Spots" objavili ojedinelé, individuálne iniciované centrá matiek, výmenné burzy alebo mládežnícke skupiny. "Tak široko koncipovaná akcia, ktorá by zapájala taký vysoký počet obyvateľov ako naša, nám nie je známa - a to ani na Slovensku, ale ani v iných krajinách", hovorí mladá Slovenka s neskrývanou hrdosťou. Projekt "SPOTs" sa naozaj môže označovať ako „prvá lastovička“ v tomto smere.

Prestavané výmenníky zotrvajú v správe usporiadateľov "Hlavného mesta kultúry" do roku 2018. Usporiadatelia budú naďalej organizovať kultúrne podujatia ako aj údržbu bývalých výmenníkov tepla. Vedúca kultúrneho projektu dúfa, že sa kultúrne centrá jedného dňa osamostatnia. „Možno, že naozaj príde veľmi šikovné občianske združenie, ktoré bude schopné pokračovať v aktivitách, ktoré sa už v tých výmenníkoch rozbehli a bude tú ponuku aj naďalej rozširovať.“
 
Informačné podujatie vo výmenníku „Važecka“
V súčasnosti to ale na sídlisku v mestskej časti Nad jazerom vyzerá ešte trocha inak. Jej obyvatelia sa musia ešte s domom, ktorý ma formu meteoritu, najprv zblížiť. Okrem detí, ktoré magicky priťahuje lezecká stena, prichádza na večerne podujatie ani nie hŕstka občanov. Ktovie - snáď „vďačíme“ za chýbajúci záujem v tento večer speváckej show „SuperStar“, ktorá v susednom "Malibu Bare" uvádza na svoju vlastnú scénu svoje vlastné „hviezdy“...

Pristalo UFO – fáza vzájomného zbližovania práve začína   

Úryvok z interview s Blankou Berkyovou    

Teilen